Ako zabrániť šíreniu plesní alebo určovanie rosného bodu

Poznatky o rosnom bode sú neoceniteľné pri chove, pestovaní, sušení, maľovaní, výstavbe, ale aj pri výbere konštrukčných materiálov. Je to veľmi dôležité pri plánovaní krokov, ktorých cieľom je predchádzanie plesniam alebo zabránenie vzniku hrdze. Poznanie a pochopenie závislostí týkajúcich sa rosného bodu je preto dôležité nielen z inžinierskeho alebo meteorologického hľadiska.

Čo je teplota rosného bodu

Rosný bod, presnejšie teplota rosného bodu, je medzná teplota, pri ktorej sa ochladzujúci vzduch stane nasýtený vodnou parou. Pod teplotou rosného bodu dochádza k premene z plynnej podoby na tekutú, teda ku kondenzácii alebo prípadne premene na pevné častice, teda resublimácii. Pre presné určenie hodnoty rosného bodu je potrebné určiť tlak a chemické zloženie plynu. Uvedená definícia sa vzťahuje aj na taký plyn ako vodná para. Premena na paru, kondenzácia, vrenie, to všetko sú fyzikálne procesy, s ktorými sa stretávame v našom každodennom živote.

V kontexte zmesi vzduchu a vodnej pary je teplota rosného bodu tou teplotou, pod ktorou už nemôže vodná para nachádzajúca sa vo vzduchu dlhšie ostať v plynnej forme a nasleduje jej kondenzácia (rosa, hmla, srieň). Vplyv teploty vzduchu je mimoriadne dôležitý, pretože jej nárast znamená, že horúci vzduch bude pri rovnakej relatívnej vlhkosti obsahovať viac vody ako studený vzduch. Treba pamätať aj na to, že relatívna vlhkosť tiež popisuje obsah vody (vodnej pary) vo vzduchu, no nedefinuje vlhkosť vzduchu tak presne ako rosný bod.

Určovanie teploty rosného bodu

Z fyzikálnych závislostí vyplýva, že teplotu rosného bodu determinuje relatívna vlhkosť vzduchu, teplota vzduchu a atmosférický tlak. Relatívna vlhkosť vyjadrená v percentách sa obvykle mení od niekoľkých percent po 100%. Všeobecne uznávaný komerčný rozsah zahŕňa teploty od - 5°C do + 70°C, priemyselný – 25°C do + 85°C. najmenšiu premenlivosť vykazuje tlak a často sa berie tak, že je pri odhadovaní teploty rosného bodu stály. Preto najjednoduchšie závislosti a tabuľky uvádzajú iba vzťah medzi rosným bodom, teplotou a vlhkosťou.

Z fyzikálnych vzťahov vyplývajú tieto skutočnosti:

• čím vyššia je teplota vzduchu obsahujúceho vodnú paru, tým vyššia je teplota rosného bodu,
• zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu znižuje teplotu rosného bodu,
• zvýšenie tlaku vzduchu znižuje teplotu rosného bodu,
• čím je relatívna vlhkosť vyššia, tým menší je rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou rosného bodu,
• pri teplote 100°C a pri relatívnej vlhkosti 100% je teplota rosného bodu rovnaká ako teplota vzduchu, ale v každom inom prípade je teplota rosného bodu nižšia ako teplota vzduchu,
• teplota rosného bodu môže mať hodnotu nižšiu ako nula ak je dostatočne nízka teplota vzduchu a relatívna vlhkosť (napríklad pri relatívnej vlhkosti do 50% a teplote pod 10°C, sa bude rosný bod nachádzať pod 0°C, pri izbovej teplote 22°C bude rosný bod 0°C pre relatívnu vlhkosť vzduchu cca 20%).

Teplota rosného bodu sa vlhký vzduch sa určuje na základe:

• všeobecne dostupných tabuliek,
• Molierovho diagramu,
• výpočtov z približnej závislosti (Magnusov vzorec),
• merania pomocou vlhkomerov.

Miesto vystavené znižovaniu teploty pod rosný bod

Vznik rosy alebo kondenzácia vodnej pary na povrchoch, ktoré sú chladnejšie ako okolie, je všeobecný, často nežiaduci jav. Problém kondenzácie vyvolanej znížením teploty sa prejavuje veľmi často v stavebnej technike. Týka sa to predovšetkým miest, ktoré môžu byť vystavené pôsobeniu rôznych teplôt, ide napr. o okná, rámy okien a dverí, konštrukčné prvky, časti fasády a striech. Ak sú uvedené stavebné prvky vystavené teplote z vnútra objektu a zvonku, vtedy sa na miestach so zníženou teplotou objavujú kvapky vody. Vyplýva to zo skutočnosti, že sa lokálne znížila teplota vzduchu pod teplotu rosného bodu.

Rosný bod a vznik tepelných mostov

Všetky miesta, ktoré sú vystavené vplyvu teplôt a charakterizujú sa relatívne dobrou tepelnou vodivosťou, sa nazývajú tepelné mosty. Sú to konštrukčné prvky, ktoré sú z hľadiska tepelnej izolácie veľmi nežiaduce. Práve cez tieto tepelné mosty dochádza k intenzívnemu úniku tepla z objektu. Takéto prvky sú charakteristické tým, že teplotu udržiavajú podstatne nižšie, ako je priemerná teplota v objekte. Okrem toho, že tepelné mosty znižujú izolačnú efektívnosť celého objektu, rovnako zapríčiňujú vznik rosy na vnútorných plochách objektu. Dlhodobé a intenzívne vlhnutie povrchov tepelných mostov vedie k zvýšenej korózií kovových prvkov a tvorbe húb a plesní. Najnevhodnejším miestom vzniku tepelných mostov sú vnútorné plochy viacvrstvových stien, podkroví a tepelne nevhodne izolované oceľové konštrukcie. V takých prípadoch vedú častejšie rozdiely teplôt k silným korozívnym procesom a k mikrobiologickému napadnutiu, ktoré je ťažké identifikovať a eliminovať.

Uvedomujúc si, že kondenzácia vzniká ako dôsledok lokálneho zníženia teploty pod rosný bod, môžeme zistiť, na ktorých miestach dochádza ku kondenzácii vodnej pary a ktoré sú prirodzenými tepelnými mostmi. Čím väčšia je vlhkosť takýchto priestorov, tým intenzívnejšie dochádza k úniku tepla. Mimoriadne dôležité je predchádzať vzniku takých miest vo fáze výstavby a eliminovať ich počas užívania. To umožňuje znížiť náklady na tepelnú energiu a obmedziť všetky nežiaduce procesy.

Zobacz też:

Pirometr AX-7600 – bezdotykové meranie teploty a rosného bodu.