Obe merania umožňujú určiť odpor. Líšia sa druhom meraného materiálu, čo sa odzrkadľuje aj v rozsahu meraných hodnôt.
Hodnota odporu elektronických komponentov sa pohybuje v rozmedzí od zlomkov ohmov po – maximálne - megaohmy [MΩ].
Hodnota izolačného odporu, na druhej strane, sa často vyjadruje v gigaohmoch [GΩ].
Aby bolo meranie takýchto veľkých elektrických odporov vôbec možné, potrebné je meracie napätie, ktoré je oveľa väčšie v porovnaní s napätím používaným pri klasickom meraní odporu. Toto napätie sa väčšinou pohybuje v rozmedzí od 100 V DC do 1000 V DC a nie je vhodné pre meranie odporu elektronických komponentov, nakoľko by ich mohlo poškodiť.
Samozrejme, potreba generovania tak vysokého napätia v malom meracom prístroji ukladá dodatočné požiadavky týkajúce sa konštrukcie meracieho prístroja a bezpečnosti pri jeho používaní.
Prepätia v elektrických inštaláciách delíme do dvoch skupín:
Základom tohto rozdelenia sú príčiny, v dôsledku ktorých k prepätiam dochádza.
K vnútorným prepätiam dochádza vo vnútri elektrickej inštalácie, napr. pri prepínaní prúdov, poruchách alebo v dôsledku náhlych zmien záťaže. Ďalej sa delia na:
Do druhej skupiny patria atmosférické prepätia spôsobené environmentálnymi javmi, a v praxi hlavne atmosférickými výbojmi (bleskami). Delia sa podľa vzdialenosti od inštalácie. Najsilnejšie sú prepätia spôsobené priamym úderom blesku do elektrickej siete, ďalej nasledujú prepätia spôsobené úderom blesku v blízkosti elektrickej siete. Menší význam majú atmosférické výboje medzi oblakmi, ktoré, samozrejme, čím sú bližšie k elektrickej sieti, tým sú silnejšie. Atmosférické prepätia môžu byť spôsobené aj rádiovými vlnami.
Prepätia môžeme rozdeliť aj podľa doby ich trvania, a môžu byť impulzné alebo trvalé.
Vnútorný a povrchový merný odpor izolácie sú dva základné parametre elektrických izolátorov.
Vnútorný merný odpor sa vzťahuje na prúd pretekajúci vnútrom izolačného materiálu pod vplyvom konštantného elektrického poľa. Stanovuje sa vždy nepriamo, meraním vnútorného odporu, pri zohľadnení efektívnej plochy meracej elektródy a hrúbky vzorky. Merania takéhoto typu nie sú jednoduché najmä vzhľadom na veľmi malé prúdy. Pri určovaní vnútorného merného odporu materiálu treba preto preskúmať veľké množstvo vzoriek a následne vypočítať priemernú hodnotu, obzvlášť ak sa jedná o nehomogénny materiál.
Povrchový merný odpor sa vzťahuje na prúdy pretekajúce v povrchovej vrstve materiálu. Stanovuje sa nepriamo, meraním povrchového odporu, pri zohľadnení efektívnej dĺžky meracej elektródy a šírky štrbiny medzi elektródami. Toto meranie je náročné najmä z toho dôvodu, že na povrchovú vodivosť vplýva okolité prostredie, čo je obzvlášť dobre vidieť v prípade materiálov s veľmi veľkým merným odporom.
Vnútorný merný odpor sa odporúča merať pomocou troch elektród: meracej a ochrannej na jednej strane dielektrika a napäťovej na druhej strane. Rovnaký počet elektród sa odporúča aj v prípade povrchového merného odporu, tu je však usporiadanie elektród iné. Meracia a napäťová elektróda sa nachádzajú na jednej strane dielektrika, ochranná elektróda na jeho opačnej strane.
Funkcie bežného a prenosného (handheld) osciloskopu sú navzájom podobné, s tým ale rozdielom, že verzia handheld má často aj dodatočné samostatné vstupy umožňujúce merania typické pre multimeter.
Bežný osciloskop sa väčšinou používa v laboratóriu na stole.
Prenosný osciloskop:
Na trhu je možné nájsť až 4-kanálové prenosné osciloskopy, ktorých cena často presahuje náklady na nákup bežného osciloskopu s podobnými parametrami.
Stupeň ochrany krytom IP67 zaručuje ochranu zariadenia pri jeho ponorení do vody. K takému ponoreniu môže dôjsť aj počas jeho normálnej prevádzky, náhodou. Neznamená to však, že zariadenie je možné nepretržite používať pod vodou alebo umývať vodou pod tlakom.
Krytie IP67 umožňuje ponárať drobné zariadenia do hĺbky 1 m, avšak maximálne na pól hodinu.
Ak sa má daný produkt stále používať pod vodou, treba hľadať zariadenie s krytím IP68. Jeho obmedzenia musí výrobca sám individuálne špecifikovať.
Ak je však potrebné tlakové umývanie zariadenia, siahnite po zariadeniach so stupňom ochrany IP66K alebo IP69K. V prvom prípade sú zariadenia odolné len voči krátkodobému ponoreniu do vody.
Treba poznamenať, že označenie IP67 zaručuje úplnú prachotesnosť výrobku.
Funkcia rozmietania frekvencie umožňuje generovať vlnu s určitými parametrami. Jeden z nich – konkrétne frekvencia – sa cyklicky mení.
Následne určí, akým spôsobom sa má frekvencia signálu meniť.
Signál získaný týmto spôsobom je vhodný predovšetkým pri meraní frekvenčných charakteristík rôznych zariadení a jednotlivých súčiastok. Okrem toho sa môže použiť na riadenie iných zariadení, v prípade ktorých je informácia o tom, ako majú pracovať zakódovaná vo forme frekvencie vstupného signálu.
Teplota rosného bodu určuje, ako veľmi treba vzduch v danom prostredí schladiť, aby sa v ňom začala kondenzovať vodná para.
Závisí predovšetkým od:
Čím je relatívna vlhkosť vzduchu vyššia, tým ľahšie dochádza ku kondenzácii.
Znamená to, že pri veľkej relatívnej vlhkosti vzduchu je teplota rosného bodu vysoká (nelíši sa značne od aktuálnej teploty prostredia).
Rosný bod priamo úmerne závisí aj od teploty prostredia, čo vyplýva z vplyvu vlhkosti na rozdiely medzi teplotou prostredia a teplotou rosného bodu.
Teplota prostredia | Relatívna vlhkosť | Teplota rosného bodu |
---|---|---|
AT [°C] | RH [%] | DP [°C] |
20 | 65 | 13.7 |
23 | 67 | 16.5 |
20 | 68 | 13 |
24 | 60 | 16.5 |
18 | 65 | 12 |
22 | 55 | 12 |
Treba poznamenať, že teplota rosného bodu závisí aj od tlaku v danom prostredí (čím je tlak vyšší, tým je teplota rosného bodu nižšia). Vo väčšine praktických situácií však stačí zohľadniť teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu, ktoré už samé v sebe zohľadňujú aj závislosť od tlaku.
Koeficient emisivity môže mať hodnotu od 0 do 1.
V pyrometroch, ktoré neumožňujú túto hodnotu nastaviť, je väčšinou uložený v pamäti a má hodnotu 0,95. Táto hodnota zodpovedá väčšine meraných materiálov.
Problém nastáva pri meraní veľmi hladkých materiálov, napr. leštených kovov, v prípade ktorých je koeficient emisivity menší ako 0,1.
Na meranie teploty takýchto materiálov je najlepšie zakúpiť pyrometer s možnosťou ručného nastavenia koeficientu emisivity. Ak to však nie je možné, dodatočnými úpravami môžeme presnosť merania teploty zvýšiť:
Obe metódy je možné použiť aj v prípade, keď skutočnú hodnotu koeficientu emisivity nepoznáme.
Platné predpisy popisujú požiadavky na osvetlenie v rôznych miestnostiach. V hodnotení umelého osvetlenia sa berú do úvahy nasledujúce faktory:
Európske normy presne popisujú hodnotu svietivosti osvetlenia pre jednotlivé druhy miestností. Napríklad prednáškové sály v školách musia mať svietivosť na úrovni 300 lx, laboratóriá od 500 lx do 1000 lx a operačné sály viac ako 1000 lx. Merania sa vykonávajú pomocou luxmetrov na pracovnej ploche, na rovnomerne rozmiestnených bodoch¬– obyčajne každý 1 m.
Príliš veľké rozdiely v svietivosti v zornom poli človeka môžu spôsobovať tzv. oslnenie, čo sťažuje rozoznávanie predmetov. Problémom býva aj pulzovaním svetla, ktoré vyvoláva dojem stroboskopického efektu.
Dôležité je tiež vyjadrenie farieb. Typické žiarovkové svetlo je teplé a pre ľudské oko prirodzenejšie, kým svetlo z kompaktných žiariviek je zvyčajne studenšie. V prípade diódového osvetlenia mnoho závisí od použitých LED diód.
Dobré univerzálne osvetlenie miestností musí byť založené na zdroji svetla emitujúceho žiarenie vo viditeľnom spektre, čo najviac podobnom slnečnému žiareniu .
Tienenie naopak hovorí o tom, na koľko je zdroj svetla centrovaný a tým spôsobuje vytváranie tieňov.